Čas, kedy sa učíte, môže mať na výsledky väčší vplyv než samotná dĺžka učenia. Ste skôr ranné vtáča alebo nočná sova – a ako s tým pracovať, aby ste sa učili efektívnejšie?
Ako fungujú naše vnútorné hodiny?
Už vám niekto tvrdil, že najlepšie sa učí ráno, no vám to v skorých hodinách jednoducho nemyslí? Nezúfajte – nie je to univerzálne pravidlo.
Naše telo a mozog nefungujú celý deň rovnako – riadia ich vnútorné hodiny, ktoré sa synchronizujú s denným režimom. To spôsobuje, že počas dňa prirodzene kolíše bdelosť, pozornosť aj schopnosť sústrediť sa, a niektoré hodiny sú na učenie objektívne vhodnejšie než iné. Tieto vnútorné hodiny však nemá každý nastavené rovnako – u niekoho sú posunuté skôr, u iného neskôr, a práve toto posunutie sa označuje ako chronotyp alebo biologický vnútorný rytmus. Niekto má preto najväčší výkon dopoludnia a iný až popoludní alebo večer. No a keď sa potom učíte mimo svojho prirodzeného rytmu, môže dochádzať k poklesu koncentrácie či k neschopnosti ukladať si nové informácie. Preto univerzálne rady typu „najlepšie je učiť sa ráno“ nemusia fungovať pre každého rovnako.
Ranné učenie – pre koho a na čo je ideálne
Ranné učenie sa často považuje za ideálny spôsob štúdia najmä preto, že po spánku býva mozog oddýchnutý a schopnosť sústrediť sa je vyššia. To však neznamená, že ranná aktivita funguje rovnako dobre u každého. Ak patríte medzi ranné vtáčatá alebo stredné typy, vaša pozornosť a mentálny výkon prirodzene vrcholia v dopoludňajších hodinách. V takom prípade je učenie efektívnejšie a menej vyčerpávajúce.
Ranné hodiny majú zároveň výhodu v tom, že bývajú pokojnejšie a menej rušivé, čo uľahčuje sústredenú prácu, preto sa osvedčuje najmä pri úlohách, ktoré vyžadujú presnosť, vysokú koncentráciu, logické myslenie a systematickú prácu. Ak sa navyše dobre vyspíte, ranné učenie vám pomôže lepšie kódovať informácie v pamäti či pamätať si definície, dátumy, vzorce.
Ranné učenie je ideálne najmä na:
- náročnú teóriu a nové pojmy,
- analytické a logické úlohy,
- učivo, v ktorom si potrebujete pamätať fakty,
- dlhšie bloky sústredenej práce (napríklad písanie seminárky).
TIP: Time manažment vám nič nehovorí? Riaďte sa metódou podľa Eisenhowera
Večerné učenie – ako z neho vyťažiť maximum
Večerné učenie sa často spája s ponocovaním a únavou. No pre ľudí s večerným nastavením, teda tzv. nočné sovy, býva práve neskoršie popoludnie a večer obdobím najvyššej bdelosti a mentálneho výkonu. V tomto čase sa dokážu lepšie sústrediť a pracovať dlhšie bez výrazného poklesu pozornosti.
Večer má zároveň špecifické podmienky, ktoré mnohým študentom vyhovujú. Prostredie býva pokojnejšie, ubúdajú povinnosti či vyrušenia, čo umožňuje dlhšie súvislé bloky učenia. Pre večerné typy môže byť výhodou aj to, že učenie bezprostredne pred spánkom podporuje ukladanie informácií do dlhodobej pamäti – najmä pri opakovaní učiva. Aby však večerné učenie fungovalo dlhodobo, musí mať jasné hranice. Ak sa z neho stane pravidelné skracovanie spánku, jeho výhody sa rýchlo strácajú a nahrádza ich únava, horšia koncentrácia a vyššia chybovosť.
Večerné učenie je vhodné najmä na:
- tvorivé a otvorené úlohy (písanie textov, hľadanie nápadov, formulovanie vlastných záverov),
- čítanie a spracovanie náročných textov v tichom prostredí,
- dlhšie bloky sústredenej práce bez častého prerušovania,
- opakovanie učiva pred skúškou.
Ako zistiť, kedy má váš mozog najlepší výkon?
Nemusíte absolvovať žiadne zložité testy, aby ste zistili, kedy sa vám učí najlepšie. Veľmi presnú odpoveď vám dá už pár dní vedomého pozorovania vlastného spánku, energie a sústredenia.
- Sledujte svoj prirodzený spánok
Počas jedného až dvoch týždňov si všímajte, kedy večer začínate byť unavení a kedy sa ráno zobudíte bez budíka – ideálne aspoň cez víkend alebo voľné dni. Ak sa prirodzene budíte v skorých ranných hodinách a večer rýchlo cítite únavu, pravdepodobne inklinujete k rannému typu. Ak sa vám večer dlho nechce spať a bez budíka vstávate neskôr, budete večerný typ. - Vytvorte si jednoduchý denník energie
Niekoľko dní po sebe si každé 2–3 hodiny skúste na škále od 1 do 5 ohodnotiť, ako sa cítite – či máte v danej chvíli chuť premýšľať, riešiť náročné veci a sústrediť sa. Rýchlo si všimnete, že počas dňa sa objavujú intervaly, kedy vám to ide výrazne lepšie než inokedy. - Otestujte učenie v rôznych časoch
Vyberte si rovnaký typ úlohy (napríklad učenie definícií) a skúste ju v rôznych časoch dňa – ráno, poobede a večer. Sledujte, koľko toho zvládnete za rovnaký čas a ako dobre si informácie pamätáte o pár hodín neskôr.
TIP: Triky na posilnenie pamäti: Pomocník pri štúdiu aj písaní prác
Vytvorte si učebné rutiny
Keď už viete, v ktorých hodinách vám mozog funguje najlepšie, ďalší krok je spraviť z tohto zistenia rutinu. Najnáročnejšie úlohy – novú teóriu, písanie seminárky alebo diplomovky, riešenie príkladov či učenie jazykov – si plánujte do svojho najvýkonnejšieho času. Menej náročné činnosti, ako je prepisovanie poznámok, vyhľadávanie zdrojov, e-maily alebo technické úpravy textu, nechajte na hodiny, keď energia prirodzene klesá.
Skúste si na čas, kedy vám to najviac myslí, párkrát do týždňa vedome naplánovať učenie – bez telefónu, scrollovania či iných rušivých vecí. Ak máte napríklad preplnený deň, stačí ak spravíte jednu hlavnú úlohu v správnom čase – ak potrebujete zlepšiť sústredenie, pomôcť môže metóda Pomodoro: nastavte si časovač na 25 minút a pracujte bez prerušení. Potom si dajte 5-minútovú pauzu (prejdite sa, ponaťahujte alebo sa nadýchnite čerstvého vzduchu). Tento cyklus zopakujte štyrikrát a následne si doprajte dlhšiu prestávku 15–30 minút na obnovu energie.
Nezabúdajte, aj ten najlepší plán učenia funguje len vtedy, keď máte dostatok spánku – práve počas neho mozog ukladá nové informácie a regeneruje pozornosť. Ak sa vám zle učí ráno alebo večer, nie je to lenivosť ani problém s disciplínou – možno je to jednoducho váš prirodzený rytmus. Každý sme nastavení trochu inak, a keď si nájdete čas, ktorý sedí práve vám, učenie bude menej stresujúce a oveľa efektívnejšie.